Je možné nazrieť 10 000 rokov do budúcnosti?

Tak vzdialenú budúcnosť si netrúfnu „predpovedať“ ani astrológovia či jasnovidci. Astronómom sa to však podarilo vďaka pozorovaniam, ktoré získal Hubblov vesmírny ďalekohľad (ESA/NASA) - jedinečný pristroj, ktorý bol pred takmer 21 rokmi vynesený na obežnú dráhu na palube raketoplánu Discovery. Vzhľadom na to, že rýchlosť svetla je konečná, astronómovia sa zvyčajne pozerajú aj milióny rokov do minulosti. Tento krát však namierili HST do srdca najväčšej guľovej hviezdokopy v Galaxii a určili, ako sa jej hviezdy budú pohybovať v najbližších desať tisíc rokoch.

Hviezdokopu Omega Centauri si pozorovatelia hviezdnej oblohy po prvýkrát všimli už vyše pred 2000 rokmi. Staroveký astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios, ktorý žil v egyptskej Alexandrii a zanechal po sebe veľkolepé dielo Almagest, katalogizoval tento objekt ako hviezdu. Až v roku 1867 bolo zistené, že Omega Centauri je guľová hviezdokopa – sféricky symetrické, gravitačne viazané zoskupenie státisícov až miliónov hviezd. Takýchto guľových hviezdokôp je v našej Galaxii asi 150. Omega Centauri však patrí k tým najväčším, veď pozostáva až z 10 miliónov hviezd, a zároveň aj k najjasnejším. Je jedna z mála guľových hviezdokôp, ktoré môžeme vidieť aj voľným okom, ako sa premieta do súhvezdia Kentaurus na južnej oblohe.

Guľové hviezdokopy sú vzhľadom na ich počet hviezd pomerne kompaktné útvary. Hviezdy tvoriace guľovú hviezdokopu Omega Centauri sú natlačené tak blízko k sebe, že koncentrácia hviezd v jej strede je až desaťtisíckrát vyššia ako v okolí našej materskej hviezdy. Aj na tých najlepších fotografiách z pozemských ďalekohľadov sa jednotlivé hviezdy prekrývajú. Ak teda astronómovia chceli nahliadnuť priamo do jadra tohto hviezdneho úľa, museli použiť HST. Jedinečná rozlišovacia schopnosť tohto prístroja umožnila rozlíšiť jednotlivé hviezdy a dokonca, počas krátkeho obdobia, určiť aj ich rýchlosti.

Presné merania pohybov hviezd v takýchto gigantických kopách nám môže objasniť nielen to, ako sa takéto obrovské hviezdne zoskupenie sformovalo, ale aj odhaliť, či v jeho centre nečíha masívna čierna diera s hmotnosťou desaťtisíckrát väčšou ako hmotnosť Slnka. Na tento výskum boli použité archívne zábery, ktoré získala Pokročilá kamera pre prieskum (ACS) na palube HST počas štvorročného obdobia (2002 - 2006). Astronómovia uskutočnili veľmi presné merania viac ako 100 000 „obyvateľov” hviezdokopy, čo predstavuje doteraz jeden z najrozsiahlejších výskumov pohybu hviezd v hviezdokopách. Na základe týchto záberov bola vytvorená filmová simulácia hektického pohybu hviezd v hviezdokope Omega Centauri. Video, ktoré možno nájsť na adrese www.spacetelescope.org/news/heic1017, zároveň odhalilo, ako sa budú hviezdy v tejto kope pohybovať ďalších 10 000 rokov.

„Na meranie takých malých zmien polohy, ktoré vykonajú hviezdy počas štyroch rokov, je potrebné mať nielen najmodernejšie počítačové programy, ale aj prístroj so skutočne výnimočnou rozlišovacou schopnosťou”, hovorí astronóm Jay Anderson z Vedeckého centra vesmírneho ďalekohľadu (STScI, Baltimore, USA). Na výskume s nim spolupracoval jeho kolega, astronóm Roeland van der, ktorý dodáva: „Použitím HST nám stačí sledovať pohyby hviezd tri alebo štyri roky a získame presnejšie údaje, ako keby sme použili pozemský ďalekohľad a študovali tie isté hviezdy 50 rokov. ” Vďaka svojmu umiestneniu nad zemskou atmosférou, dokáže HST získať detailnejšie zábery veľmi slabých objektov, ako mnohokrát aj ďaleko väčšie pozemské ďalekohľady. Pomocou tohto prístroja sa podarilo získať mnoho záberov tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre. Už teraz sa však pripravuje nasledovník HST s ešte lepšími pozorovacími schopnosťami - ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý bude vypustený v roku 2013.


Podľa zahraničných materiálov pripravili
Radka Vašková a Rudolf Gális.