Polárna žiara

Polárna žiara je svetelný úkaz na oblohe, ktorý vzniká keď elektricky nabité častice slnečného vetra preniknú do zemskej atmosféry. K interakcii dochádza najmä vo vrchných vrstvách atmosféry.

Jav, ktorý pozorujeme sa nazýva fluorescencia. Nárazom častíc slnečného vetra na atómy v atmosfére sa elektróny z týchto atómov uvoľnia a dostanú na vyššiu energetickú hladinu. Keď sa po čase vrátia na pôvodnú hladinu, vyžiari sa energia vo forme svetla - fotónu zodpovedajúcej vlnovej dĺžky. Preto môžeme pozorovať polárne žiare v rôznom sfarbení.

Tento jav sa vyskytuje hlavne v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra sa pohybujú v smere siločiar magnetického poľa. Tie smerujú v okolí pólov kolmo k povrchu, a tak častice môžu vstúpiť do atmosféry. Polárna žiara sa v blízkosti severného pólu nazýva Aurora borealis a v blízkosti južného pólu Aurora australis. V okolí magnetických pólov je výskyt polárnych žiar najvyšší, ale nie je vylúčené, že sa môžu objaviť aj v našich zemepisných šírkach.

Výskyt polárnej žiary závisí od sily slnečného vetra, a teda od aktivity Slnka. Výskyt polárnych žiar zodpovedá jedenásťročnému slnečnému cyklu a najvyššia pravdepodobnosť úkazu je v období maxima slnečnej aktivity.

Polárne žiare sa nevyskytujú len na Zemi, ale na všetkých telesách slnečnej sústavy, ktoré majú magnetické pole a atmosféru. Silné polárne žiare boli zaznamenané napríklad na Jupiteri.