Súhvezdie

V minulosti sa pojmom súhvezdie označovala skupina hviezd, ktorých rozloženie na oblohe pripomínalo nejaký dobre definovaný útvar. Na oblohu sa dívali ľudia už od dávnych čias a prvých 48 súhvezdí pomenoval už Ptolemaios. Na oblohe sú hviezdy v súhvezdí blízko seba, skutočné vzdialenosti medzi hviezdami však môžu byť obrovské. To, že hviezdy vytvárajú na oblohe isté utvary, je dôsledkom toho, že sa pozorovaním zo Zeme premietajú na nebeskú sféru. Z iného miesta v Galaxií by sme už také útvary nevideli.

Dnes na oblohe máme 88 súhvezdí a aj definícia súhvezdia má oproti historickej trochu odlišnú podobu. Celá nebeská sféra je rozdelená na 88 oblastí, pričom v každej sa nachádza jedno súhvezdie. Súhvezdie teda netvoria len najjasnejšie, voľným okom viditeľné hviezdy, ale patria sem aj všetky ostatné hviezdy a objekty, ktoré sa v danej oblasti nachádzajú. Hranice sú zadefinované tak, aby každá hviezda bola súčasťou len jedného súhvezdia.

Názvy pôvodných súhvezdí pochádzajú z gréckej mytológie. Na oblohe nájdeme postavy alebo zvieratá ako napríklad Androméda, Perseus, Herkules, Hydra, Pegas, Lev alebo Labuť. Novšie súhvezdia nájdeme na južnej oblohe a zaviedli ich najmä Herschel a Lacaille. K novodobým súhvezdiam patria napríklad Pravítko, Mucha, Výveva, Kružidlo alebo Mikroskop.

Z našich zemepisných šírok však nemôžeme pozorovať všetky súhvezdia. Tie, ktoré sa nachádzajú na južnej oblohe sú pre nás nepozorovateľné. Súhvezdia delíme do niekoľkých skupín, podľa toho, v ktorom ročnom období ich na oblohe môžeme vidieť (jarné, letné, jesenné a zimné). Celoročne sú pozorovateľné cirkumpolárne, teda nezapadajúce súhvezdia. Sú to súhvezdia v blízkosti severného pólu, v okolí Polárky.

Ďalšou zvláštnou skupinou súhvezdí sú tzv. ekliptikálne, alebo zvieratníkové súhvezdia. Sú to súhvezdia v okolí ekliptiky, ktorými Slnko prechádza počas roka. Sú to súhvezdia: Ryby, Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Hadonos, Strelec, Kozorožec a Vodnár.